6. 8. 2015

HAPPILY – The dirty secret.

      Tajomstvo. Tá vec víriaca sa vašou hlavou, celým vašim telom a núti vás, povedať to ďalej? Povedať to aspoň jednej osobe, aby ste tú ťarchu nevláčili sami, aby ste odbremenili vaše ramená, ale hlavne sa s niekým podelili o to, čo skrývate. Niekto mi raz povedal, že keď dievčaťu povieš tajomstvo a sľúbi, že to nikomu nepovie, tak najlepšia kamarátka sa do tejto kategórie neráta. Presne také priateľstvo mám s Agnes, vie všetky moje tajné myšlienky, či príhody iných ľudí, ktorí chceli, aby som to nikomu nepovedala... Ups, ospravedlňujem sa!

     „Koľko je hodín?“ prevrátila sa Olive na posteli a so zalepenými očami a neprívetivým úškrnom v tvári sa opýtala. „Je presne 10:48“ odvetila Anežka pri vyberaní druhého taniera zo skrinky na riad. Olívia si zhrozene zakryla vankúšom, ktorý hneď následne hodila na druhý koniec postele. „Ako je možné, že si po párty, prišla si neskôr, ako ja a si hore tak skoro?“ pýta sa Olive ležiac ďalej v posteli. „Za prvé, nie je tak skoro, ako vravíš. Za druhé, vieš, že neviem tak dlho vyspávať v posteli ako ty a to už vôbec nie po párty.“ „Kedy si vlastne prišla?“ „Pred 15 minútami. Mimochodom, nemáš zač. Doniesla som ti bagetu, ktorú máš tak rada“. Anežka vytiahla cereálnu bagetu a položila ju na tanier. Olive sa posadila na posteli „Tuna Crunch z Greggs?“ zvedavo pozrela na Agnes. „Presne tú.“ Olive vstala z postele, nasmerovala si to presne k stolu. „Na rozdiel od teba, podržím svoju najlepšiu kamošku a nenechám ju v štichu v posledné dni strávené v tomto dokonalom meste!“ vybalila aj druhú bagetu a sadla si ku stolu vedľa Olívie s pohŕdavým výrazom v tvári. „Čo sa tak fučíš?“ opýtala sa Olive. „Zajtra letíme domov, kde sa zdržíš asi dva dni, pretože ideš na vysokoškolský zápis do Prahy...“ „En, chceš mi vyčítať, že som s tebou nebola na párty u Lizy? Veď sme tu spolu strávili takmer štyri mesiace?“ „Nie...“ „Takže áno.“ „Nie, len ma mrzí, že mi o včerajšom večeri nič nepovieš...“ zahrýzla Agnes do bagety. Olívia sklonila hlavu. Položila bagetu na tanier, chytila Agnes ruku s bagetou. „Ale nesmieš to nikomu povedať.“ „Prečo by som to niekomu...“ „Nikomu!“ prízvučne dodala Olívia Agnes s vážnym výrazom v tvári. „Normálne sa začínam báť.“ „En, sľúb mi to.“ „Vieš, že to nikomu nepoviem.“ „Sľúb mi to!“ „Sľubujem!“ „Keď baba sľubuje, že to nikomu nepovie, tak vždy to musí niekomu povedať... Aspoň najlepšej kamoške.“ „Ty si predsa moja najlepšia kamarátka, komu inému by som to asi tak povedala, tak nezahováraj a už to konečne so seba vyklop!“ hľadela na mňa dúfajúc, že sa konečne dozvie, čo pred ňou tak horlivo skrývam. Nikdy som svojej najlepšej kamarátke neklamala. Nie vždy som jej povedala úplnú pravdu, ale to sa za klamstvo nepočíta. Teda, ak daného človeka chcete ochrániť a robíte to pre jeho dobro. A milosrdné lži do klamstva nezahŕňam, aj keď s lichôtkami som prestala veľmi skoro. Ako vravím, jej klamať neviem. Ak sa mi niečo nepáči, poviem jej to. Môj názor si vypočuje, ale väčšinou sa zariadi podľa seba. A to mám na nej naozaj rada, však nie vždy viem, ako zareaguje. A tak som jej začala rozprávať príbeh ako z filmu... Kiež by môj život vyzeral ako z filmu!

     „Ako si mohla Harrymu Stylesovi vysypať na hlavu pop-corn?“ „Normálne, tak, ako keď som zhodila vínový pohár a obliala nohavice toho týpka v bare. Či rozbila to veľké triedne počítadlo v prvej triede na základnej škole, alebo kopla Jakuba do tváre, keď som sa mu snažila ukázať, že viem mlynské koleso... Presne tak, ako sama neviem, ako dokážem robiť také úžasne sprosté náhody, ktoré ma, ako vždy, dostanú do problémov...“ „Ale na Harryho? Na toho šarmantného potetovaného chlapa s veľmi sexy hlasom? Naozaj ťa obdivujem, Olive, niekedy dokážeš robiť naozaj divné kúsky. Je mi jasné, že to dopadlo najskôr dobre, keďže ste boli von, ale, prosím ťa, povedz mi, ako si z toho vykorčuľovala?“ A tak som jej ďalej rozprávala, ako som skoro začala na ulici vrieskať ako šialená faninka, o plastovom kávovom pohári, o teplej letnej prechádzke parkom, o jeho pochabom úsmeve a večernom úlete, ktorý takmer skončil viac, ako by mal... „Ty si ho chcela vziať hore?!“ „V izbe sa nesvietilo a nebola si tu...“ „A čo by sa stalo, ak by som tu bola? Veď nespím so zasvieteným lustrom!“ „To nie, len som dúfala, že si posledné dni tiež nejako užiješ...“ „Užiť? Ako myslíš, zbaliť hneď prvého a skočiť s ním do postele? Tak, ako si to chcela spraviť ty?“ vyčítavo sa pýtala Agnes. „Ďakujem, že zo mňa robíš mrchu, En. Nenecháš ma ani dohovoriť!“ urážlivo Olive zvýšila hlas. „Olive ja nemyslela som...“ „Žiadna Olive, vieš, že nie som ten typ,“ skočila jej Olívia do rečí „však tiež vieš, že som za každú vec, že si chcem život jednoducho užiť. Nie som tá, s ktorou človek vlezie do postele hneď po prvom rande. Ale zoznam mojich, tak povediac, želaní, taktiež zahrňuje sex na jenu noc. A myslím, že sama uznáš, že zažiť takúto vec s ‚významným‘ človekom ako je on, je to Harry Styles! Neverím, že by si to nebrala, že by si nechcela prísť o panenstvo práve s niekým, ako je on!“ oprela sa o operadlo stoličky a zabalila nedojedenú polovicu bagety späť do papierového vrecúška. „Nie, Olívia, neodsudzujem ťa a áno, máš pravdu, určite by som nad tým aj ja uvažovala. Prepáč, nechcela som ťa nahnevať a ani uraziť, som z toho jednoducho stále v údive a nebudem ti klamať, ale žiarlim a závidím ti!“ so psími očami a rumázganím v hlase sa posunula so stoličkou bližšie k Olive. S ťažkým povzdychnutím sa Olive na tvári po chvíli objavil roztrasený úsmev. Jednoducho sa na Anežku nedokáže dlho hnevať. „Len mi teraz povedz, čo bude ďalej. Stretnete sa ešte?“ Pýta sa Agnes Olive snažiac sa k nej priateľsky pritúliť. „Neviem, En, naozaj neviem, čo bude ďalej. Som len dievča z nemalého mesta u nás, ale z malého mesta pre svet nevediace, čo ju v živote čaká. Kam ju život nasmeruje a osud zavedie... Keď už vravíme o tom, čo bude ďalej, nezvonil mi mobil?“ „Nie som si istá, ale telefón ti blikal, ako keď ti príde sms-ka“ odpovie jej Agnes s pričapenou tvárou na jej líci a oblapenými rukami okolo Olíviiných ramien. „Ideme zistiť, či Popolušku ako som ja hľadá princ. Síce nie s topánkou v ruke, ale či ho naše ‚polnočné tancovanie‘ uchvátilo natoľko, že by ma rád opäť videl...“ Olive vstala zo stoličky a šla k posteli, kde na nočnom stolíku ležal jej mobilný telefón. Zodvihla ho, odomkla dotykovú obrazovku a stlačila prstom na ikonku správ. „Jedna prijatá správa... A je od Harryho!“ nadšene poskočila na mieste. „Ukáž, ukáž, čo píše?“ pribehla k nej Anežka. „Dobré ráno moja drahá slečna, smiem sa opýtať, aká bola noc?“ Olive čítala sms. „Á, to je sladké!“ natešene poskakovala Olive. „Je, až príliš, ale sakra s tebou, dievča, prečo ja nemám toľko šťastia?“ Opýtala sa ma En so žiarlivou iskrou v očiach. Ani sa jej nečudujem, vo mne by asi horela závisť, ak by ona bola na mojom mieste. Ale čo mu odpísať, nechcem padnúť do beznádejného delíria z mužského očarenia... Dohodli sme sa, že ostaneme priatelia a preto to musím nejako priateľský zaobaliť. Takže, čo tak, ahoj krásavec, vyspala som sa do ružova a...

29. 3. 2015

HAPPILY - The new friend.

     Priateľstvo. Je to pochopenie dvoch ľudí. Najlepší priateľ ti rozumie o trochu viac, ako rozumie človek sám sebe. Neznamená argumenty ani zabúdanie. Ide o možnosť tvorenia spomienok. Žiť život naplno, bez nárokov a akceptovať toho druhého, pretože ti na ňom záleží. S Agnes sa poznáme od prvého ročníka na strednej. Sme veľmi rozdielne. Niekedy by človek povedal, že dve osoby ako my by si nikdy nevedel predstaviť ako najlepšie kamarátky. A predsa si rozumieme viac, ako by kto čakal. Ale môže mať človek viac najlepších priateľov? Je možné, veriť viacerým ľuďom, keď vás v živote iní sklamali a vy neviete, ako pozbierať tie kúsky vášho srdca a darovať ich ďalej?


     „Ešte som nestretol niekoho, ako si ty.“ Stáli tam, hľadeli na seba, Harry sa nadýchol a hovoril ďalej „Nechcem, aby tento večer skončil. Ale nechcem, aby skončil takto. Nie si dievča na jednu noc. Nechcem, aby si ním bola, nechcem si ťa tak pamätať ako jednu z nich. Keď ti hľadím do oči, mám pocit, ako keby m patril svet. Ako keby som ťa poznal už dlho a mohol ti povedať každé moje tajomstvo...“ Pritiahol si ju bližšie a chytil ju za druhú ruku. „Možno to bude znieť ako klišé, ale mať ťa za priateľku bude pre mňa znamenať viac, ako nemať ťa vôbec.“ „Harry, ja, neviem, či sa niekedy ešte uvidíme.“ „Žijeme v modernom svete, komunikovať sa dá hocijak. Ak nie, budem ti posielať listy“ pousmial sa a Olive tiež. „Si to najlepšie, čo ma mohlo tieto dni plné ruchu a chaosu stretnúť.“ „Aj ja som nesmierne rada, že som ťa spoznala, Harry.“ „Priatelia?“ pustil ju z náručia a podal jej pravú ruku. „Priatelia“ podanie mu opätovala. Stáli tam, hľadeli na seba. Olive spravila krok dozadu, chcela vykročiť smerom k ubytovni. Harry ju chytil na ruku, pritiahol späť k sebe. „Ešte neodchádzaj, ako som povedal, tento večer ešte nemusí skončiť“ chytil ju do náručia tak, aby mu nemohla vykĺznuť a silno si držal. „Pán Styles, čo chcete robiť? Máte v pláne ma držať ako rukojemníka celú noc?“ „Ak bude treba, tak určite“ potmehúdsky povedal a priblížil svoju tvár k jej. „Priatelia môžeme byť až od zajtra.“ „Takže tu budeme ešte len tak stáť a...“ „A budeme si vychutnávať tento nádherný večer.“ Harry opäť chytil jej tvár do svojich rúk a pobozkal ju. Olive mi to opätovala. Stáli tam ako dve hrdličky ešte hodnú chvíľu...

     Olive vybehla schodmi hore. Opatrne za sebou zavrela dvere a zamkla ich. Zapla svetlo, keďže Anežka bola ešte na párty u Elizabeth. Vyzliekla si Harryho šedú mikinu, ktorú mu zabudla vrátiť a rýchlo utekala k oknu. Pomaly ho otvoril, aby mu ešte naposledy zamávala. Stále tam stál, hľadel do okna a keď ju zbadal, zamával. Sklonil hlavu, vytiahol svoj mobil. Vzápätí Olive zavybroval telefón hodený na posteli. Načiahla sa poň, aby si prečítala sms, ktorá jej práve prišla. ‚PRAJEM TI, ABY SA TI SPALO SLADKO. H.‘. Pousmiala sa, vyklonila sa z okna a odpísala na sms : ‚AJ JA TEBE. DÔJDI ŠŤASTLIVO DOMOV. TVOJA O. ‘. Zamávala mu. Harry sa usmial, spravil pár krokov vzad a otočil sa. Stála pri okne, až kým nezašiel za roh. Olive zavrela okno, prezliekla sa do svojej obľúbenej bielej nočnej košele s obrovským červeným srdcom na hrudi a ľahla si do postele.

7. 2. 2015

HAPPILY - The one-night stand.

      Nie som dievča, ako každé iné. Nepovažujem sa za niečo výnimočné, no nikdy som nebola pripravená na to, čo príde. Som naivné malé dievčatko, ktoré sníva s otvorenými očami a realita je pre mňa len vezenie tohto sveta. A keď sa zamilujem... Stalo sa to raz. Bol mojou prvou láskou a zlomil mi srdce. Jednoducho, rozdrvil ho, zapálil a nechal ho tam len tak, napospas osudu, samé, rozbité ležať v tmavej hĺbke mojej stratenej duše. Od vtedy... Ale ten bozk. Ak by som mala opísať svoje pocity, cítim sa ako Šípková Ruženka, a ak by som to mala prirovnať ešte k niečomu, skoro ako Last First Kiss... Ale Harry nie je typ princa „bozk a žiť šťastne až do smrti“... Ako tento večer vlastne skončí?


     Bol magický, sladký a netrval dlho. Ich pery sa pomaly oddelili. Stáli tam, hľadeli sa seba a milo sa na seba usmievali. Harry ju držal okolo pása, hľadel jej do očí. Olive mala ruky položené len tak na jeho hrudi. Jej jemný rumenec na líci, v šere teplej letnej noci ho nebolo vidieť. „Nejako sa ochladilo. Čo tak zmeniť zvislú polohu státia na jednom mieste na pohyb aspoň pomalých krokov?“ opýtala sa potichu Olívia zahryznúc si potom do spodnej pery. „Je ti zima?“ spýtal sa Harry. „Len trošku“ otiahla sa nežne a rukami prekríženými cez hrudník si chytila ramená. Harry si vyzliekol šedú mikinu, prehodil jej ju okolo pliec. „To si nemusel, bude ti zima!“ „Nemusel , ale chcel som“ pousmial sa, spravil krok aby jej nestál v ceste. Rukou jemne ukázal na cestu „až po dáme.“ Olívia ja usmiala a vykročila snažiac sa vopchať ruky do rukávov sivej bundy, Harry sa tiež pustil do kroku. Zliezli z kamenného mostíku a šli smerom ďalej, kam ich viedol chodníček a svetlo pouličných lámp.

     Kráčali, nocou, po chodníčku. Ich slabý chichot sa rozliehal okolím, keďže navôkol ani nohy. Bolo neskoro, ale to im vôbec nevadilo. Nežné dotyky, úsmevy jeden na druhého. Z priamych a pravidelných krokov sa stal skôr letmý tanec – občas sa zastavili, padol bozk-dva a šli ďalej. Takto sa motali parkom späť k východnej bráne. Bola to cesta k nej. Kráčajúc tmavou ulicou sa dostali pod okná ubytovne, kde Olive toto leto bývala. Stáli tam, opierali sa o zábradlie a nežne sa k sebe túlili. Bol to magický večer. Olive sa už dávno necítila tak výnimočne. Cítila sa milovaná. Milovaná, aj keď sa poznali len jeden jediný deň. Milovaná, aj keď jej bolo jasné, že sa už nikdy v živote neuvidia. Milovaná, aj keď vedela, že nie je tá pravá v Harryho živote. Milovaná, aj keď vedela, že je to ich jediný spoločný večer... Chvíľa, ktorá sa v živote už nemusí opakovať. Všetky tieto myšlienky Olive behali hlavou. Prečo musím ísť domov? Prečo je táto chvíľa práve na konci môjho, celkom príjemne stráveného leta, až na jeho konci? Uznávam, to najlepšie sa deje na koniec, ale toto nemôže byť koniec. Olive, nie si ten typ dievčaťa, ale toto je Harry, Harry Styles! Viem, že si chcela v živote skúsiť každú vec, každú hlúposť, vyskúšať každý možný aj nemožný kúsok sveta. Všetko, čo sa dá. Ísť na rande s cudzím chlapom sa ti práve podarilo, dokonca si môžeš zaškrtnúť aj rande s celebritou, aj keď to nie je ako v tom filme... Nezáväzný vzťah, len jedno rande, ostať len na jednu noc... Harry je známy svojimi nezáväznými vzťahmi. A moja prvá noc by bola noc strávená práve s ním... Myšlienka za myšlienkou. Olive sa mu zahľadela do očí. Hľadela tak úprimne, tak nevinne s jemným výrazom strachu. Harry sa uprel na tie veľké šedé dúhovky. Mali modrastý nádych na ich vonkajšom okraji. Len tak tam stáli, hľadeli na seba. Olive sklopila zrak „Harry?“. „Áno?“ opýtal sa huncútsky. „Tu bývam.“ „Presne tu?“ „Presne tu“ ukázala na okno s kvetináčom, to na druhom poschodí, na ľavo od vchodových dverí. „Pekné kvety.“ „Nemáš chuť sa na ne pozrieť zblízka?“ hľadiac do zeme si zahrýzla do spodnej pery. „Harry, toto je nádherný večer. Už dávno som sa necítila s niekým tak dobre ako dnes s tebou. Ja... Ešte nikdy som... Teda, takto. Nie som odtiaľto, môj domov je tisíc kilometrov ďaleko. Neviem, či sa sem niekedy ešte vrátim a stretnúť tu teba. Bol to krásny zásah osudu. Sú to moje posledné dni strávené v tomto jedinečnom meste, si to najkrajšie zakončenie môjho úžasného leta. Čo tak ísť hore a nechať veci plynúť ďalej?...“ „Olive“ zastavil ju Harry a chytil jej ruku do svojej prepletajúc prsty. „Si nádherná.“ Olive zodvihla zrak „Tento večer ešte nemusí skončiť.“ „Máš pravdu, nemusí. Ani nechcem, aby skončil.“ „Tak na čo čakáš?“ vykročila Olive smerom k vchodovým dverám tiahnuc ho za ruku. Harry ju zastavil. „Si výnimoční dievča, Olive. Si niečo neskutočné...“ hľadel jej uprene do očí.